Retrospektíva ME Liptovský Mikuláš 2016: spomienky šéftrénera reprezentácie
„Hektické nominačné preteky na olympijské hry v Riu de Janeiro 2016,“ vybaví si pri spomienke na majstrovstvá Európy 2016 v Liptovskom Mikuláši Róbert Orokocký, športový riaditeľ sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky.
„Hádam nebola kategória, v ktorej to šlo hladko a na rozuzlenie olympijskej nominácie sme čakali až do poslednej možnej chvíle,“ spomína vtedajší tímlíder slovenskej reprezentácie a súčasne v tom čase osobný tréner kajakárky Jany Dukátovej.
Pre všetkých pretekárov, okrem Mateja Beňuša, ktorý mal účasť na OH Rio istú od svetového šampionátu v Londýne 2015, bolo zimné čakanie medzi tretími a štvrtými nominačnými pretekmi veľmi náročné.
Najmä psychicky.
„Olympiáda je vždy veľmi špecifická. Rovnako aj boj o ňu. V našom športe, pri účasti jedného športovca za krajinu, je tlak na OH enormný. Kým na ,Európe‘, ,svete‘ či ,sveťáku‘ nevyjde jazda jednej lodi, môže zabrať iná z trojčlenného tímu. Lenže na olympijských hrách je to len a len na pleciach jednotlivca,“ pripomína Orokocký.

Na snímke reprezentanti Slovenska vo vodnom slalome na divokej vode počas tlačovej konferencie slovenskej reprezentácie pred majstrovstvami Európy na divokej vode v Liptovskom Mikuláši 11. mája 2016. FOTO TASR – Oliver Ondráš
Pred šiestimi rokmi si svoje premiérové seniorské finále vôbec vychutnal pod Tatrami Jakub Grigar. „Čakali sme, kedy Kubo prerazí do absolútnej špičky. Dá sa povedať, že práve tu začal, veď ešte v ten rok zaznamenal skvelé piate miesto v brazílskom Riu de Janeiro. Z môjho pohľadu to bol preňho veľký výkonnostný predel na medzinárodnej scéne.“
Uzavrel sa aj súboj medzi Jankou Dukátovou a Elenou Kaliskou, ako aj bitka o derniérové vystúpenie kategórie deblkanoistov pod piatimi kruhmi – štvornásobne medailové dvojičky Pavla a Petra Hochschornerovcov vystriedali v Riu Ladislav a Peter Škantárovci, neskorší brazílski olympijskí víťazi.
Od posledného šampionátu starého kontinentu na Liptove zaznamenala od obrovský výkonnostný pokrok kategória C1Ž. „Kým v minulosti zaostávali najlepšie singlistky za kajakárkami aj o tridsať sekúnd, dnes je to približne o šesť. Slovenské trio – Škáchová, Stanovská, Maceková – ktoré vtedy súťažilo v Mikuláši, patrí aj dnes do klobúka, z ktorého nominačné boje pomyselne vyžrebujú to najsilnejšie zloženie.“
V kontexte porovnania s majstrovstvami Európy 2016 je jasné, že domáci titul si s určitosťou nezopakujú deblisti Tomáš Kučera s Jánom Bátikom, keďže kategória C2 úplne vypadla z medzinárodného súťažného programu. „Na zľahčenie, veľmi sa nám zjednodušila logistika medzinárodných výjadzov,“ usmial sa Orokocký, jedným dychom však dodal: „Extrémne nám však chýba. Bola to naša vlajková loď, vo výsledkových štatistikách silno pociťujeme jej neprítomnosť.“

Na snímke medailisti na ME vo vodnom slalome v kategórii hliadky 3xC2 muži, zľava strieborní Poliaci, slovenskí majstri Európy a bronzoví Nemci v Liptovskom Mikuláši v nedeľu 15. mája 2016. FOTO TASR – Oliver Ondráš
V každom prípade, „Mikulášska Európa“ spred šiestich rokov priniesla slovenskej výprave niekoľko nezabudnuteľných míľnikov. V Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka získali Slováci sedem medailí (4-1-2) a stali sa najúspešnejšou krajinou.
Medaily najcennejšieho odlesku si vypádlovali Alexander Slafkovský v C1m, hliadka 3xC1M (Slafkovský, Martikán, Beňuš), hliadka 3xC2M (Pavol a Peter Hoschornerovci, Ladislav a Peter Škantárovci, Tomáš Kučera – Ján Bátik) a tiež, už spomínané, deblkanoe Tomáš Kučera, Ján Bátik. Striebro do jagavej zbierky pridal Michal Martikán v C1M, bronz Jana Dukátová v K1Ž a tiež ženská hliadka 3xK1Ž (Kaliská, Dukátová, Nevařilová). V roku 2007 na rovnakom kanáli brali Slováci len o jednu medailu menej (4-1-1) a v Čunove v roku 2010 predviedli nevídaný zápis s bilanciou 5-2-2. „Sme spokojní z každého pohľadu. Uzavreli sme nomináciu pre Rio a získali dosť medailí. Takto nejako sme si to predstavovali,” rád skonštatoval Orokocký v roku 2016.
Čo by povedal na taký výsledok dnes?
„Veľmi by sme opätovne potrebovali takúto medailovú žatvu. Mohla by pomôcť mladým k vyššiemu sebavedomiu aj na iných tratiach. Verím, že zaberú aj naše ikony, chytí sa druhá vlna pretekárov a celý tím využije špecifickosť skoku do druhej vane vo svoj prospech. Súhra všetkých faktorov sa môže pretaviť v dobré výsledky,“ zdôraznil v príprave na európsky šampionát, ktorý o mesiac pohostí Liptovský Mikuláš.
Slovenskí pretekári si trať ME vyskúšajú už na nominačných súbojoch počas Medzinárodných tatranských slalomov (6.-8. máj 2022), kým zloženie reprezentácie uzavrú preteky týždeň nato v bratislavskom Čunove.
„Domáci šampionát nemá na nominačné preteky žiaden vplyv. Lepšie povedané, ,nominačky‘ sú príbeh sám o sebe s množstvom malých epizód, ktoré sú celkom oddelené od zvyšku sezóny. Slalomárska ,repre‘ sa uzavrie dva týždne pred ,Európu‘, čo je fajn. Kto sa ukáže v dobrej forme na dva týždne pred prvým vrcholom sezóny, má dobrý predpoklad uspieť znova,“ poznamenal šéftréner vodných slalomárov.
Hoci môže byť tlak fanúšikov pred vlastnými tribúnami na vrcholnom podujatí citeľnejší, verí, že pretekárom nebude zväzovať ruky. „Som presvedčený, že sú dostatočne ostrieľaní, aby sa s týmito pocitmi vedeli vyrovnať,“ uzavrel Róbert Orokocký.
(luc)
FOTO TASR – OLIVER ONDRÁŠ, PETER BRICHTA